Workshop kreatívneho písania
Staré lýceum, 25. apríl 2024
Titulok tohoto textu sme si požičali od nášho cteného hosťa, spisovateľa a tvorcu Fahrada Babaeiho, ktorý sa stal v jeseni uplynulého roka prvým bratislavským rezidentom v rámci medzinárodného programu ICORN. Ide o trojročný rezidenčný pobyt pre spisovateľov, ktorí sú prenasledovaní vo svojej domovskej krajine. Na Slovensku ICORN na príprave a tvorbe zázemia spolupracuje s Literárny klubom, Magistrátom hlavného mesta a našim partnerom – Nadáciou Milana Šimečku. Svoje trojročné útočisko si Fahrad nevybral sám – mal to šťastie byť vybraným spomedzi tisícov tvorcov čakajúcich na umiestnenie v sieti viac ako osemdesiatich európskych miest zapojených do ochranného programu ICORN, v ktorej figuruje už i Bratislava. Tá sa pre neho stala od októbra 2023 na tri roky novým, možno len dočasným a možno i trvalým domovom.
Fahrad je v Bratislave len niečo vyše pol roka, a za ten čas si už dokázal svojim príbehom a tvorbou získať slovenské kultúrne publikum a zapojiť sa do literárneho diania v Bratislave. Jeho cieľom nie je iba hovoriť o praktikách iránskeho režimu a slobodne pokračovať v tvorbe svojich diel, Fahrad Babaei chce odovzdávať svoje znalosti a skúsenosti s kreatívnou tvorbou mladým slovenským nadšencom písania. Rozhodol sa tu pokračovať vo výuke kreatívneho písania, ktorou sa pokúsil v roku 2020 v Teheráne rozvíjať tvorivé schopnosti mladých ľudí vo workshopoch, ktoré boli iránskym režimom hneď po dvoch mesiacoch zakázané. Už prvé dni pobytu v slobodnej krajine v ňom uvoľnili cenzúrou a strachom potlačovanú kreativitu a jeho umelecká duša začala opäť tvoriť. O niekoľko mesiacov neskôr sa rozhodol na pôde historickej budovy Starého evanjelického lýcea pokračovať vo vzdelávaní mladých, ktoré zahájil v roku 2020 v Teheráne.
Fahrad začínal v rodnom Teheráne ako grafický dizajnér, ale už v tínedžerských rokoch zažíval nutkanie umelca dať svoje pocity a pozorovania na papier. Paradoxne sa k písaniu dostal v deväťdesiatych rokoch práve na povinnej vojenskej službe ako 18 – ročný, kde z prostredia, ktoré mu bolo cudzie unikal k písaniu príbehov. Písanie ho začalo baviť natoľko, že v roku 2005 úspešne ukončil školu kreatívneho písania v Teheráne. Počas svojho spisovateľského života v rodnej krajine vytvoril dve zbierky poviedok a päť románov, z ktorých bola väčšina zakázaná alebo tak silne cenzurovaná, že vydať príbeh ožobráčený o pôvodné idey a zápletky nedávalo zmysel. Hrozby a nátlak zo strany ministerskej cenzorskej úderky a tajnej služby boli červeným svetlom i pre knižných vydavateľov a Fahradove knihy po roku 2017 vychádzali už len v anglicko-perzských vydavateľstvách vo Veľkej Británii a Nemecku. V Kolíne nad Rýnom vyšiel i jeho ostatný román Jamming (2023), v Nemecku taktiež získal Rousseau Fellowship štipendium pre literárnych tvorcov. Život v Teheráne sa pre Fahrada vďaka silnej cenzúre, hrozbám, zatnutiam, výsluchom a väzeniu stal neznesiteľným a v roku 2019 požiadal o zaradenie do siete ICORN. Roky čakania sa oplatili a Fahrad vo svojich 45-tich rokoch začína nový život v Bratislave. Tá je pre neho pokojným miestom pre jeho aktivity a tvorbu a navyše mu jej názov znie ako pekné ženské meno.
Vráťme sa však k workshopu The First Person Narrator (Rozprávač v prvej osobe), ktorý mali možnosť fanúšikovia literárnej tvorby absolvovať 25. apríla 2024 v Starom lýceu. Fahradov workshop je platformou pre odovzdávanie desiatok rokov spisovateľských skúseností umocnených prežitkami v teokratickom režime. Jeho prístup je svojský, premýšľavý, ponúkajúci pohľad do spisovateľovej duše a prináša tak odpovede na mnohé z otázok, ktoré si kladú začínajúci tvorcovia i profesionálni spisovatelia v procese tvorivého písania. Skutočnosť uchopí z pohľadu rozprávača a začína tvorivý tok slov, viet a súvetí vytvárajúci vzťah alebo pnutie medzi vnútornými pocitmi autora a psychologickými a emocionálnymi výzvami sprevádzajúcimi proces tvorby. „Kurzy tvorivého písania, ktoré som mal možnosť absolvovať v Iráne sú technické, rieši sa technika a teória písania, jeho základné atribúty ako napríklad zápletka, štruktúra textu a podobne“. Písanie nepovažuje za mechanickú zručnosť a ani sebe lepšia znalosť teórie nevytvorí strhujúci, a pre čitateľa atraktívny text. Vo workshopoch popisuje výzvy a úskalia, ktorým tvorcovia čelia – prázdne obdobia bez písania často vedúce k frustrácii, nevyhnutný časový odstup od vlastných textov, fázy návratu k tvorbe a úpravy už hotových častí vznikajúceho literárneho diela. Fahrad sa zaujíma o tieto procesy a vysvetľuje, že hoci príbeh rozpráva v prvej osobe, „autor má v sebe viacero vnútorných hlasov“. Všíma si krátkodobé a dlhodobé spomienky, vplyv plynutia času na pamäť v spisovateľskej kariére s cieľom nájsť spôsob využitia celého tvorivého potenciálu autora. Fahrad Babaei previedol svojich zverencov etapami a úskaliami tvorivého písania a zdieľal s nimi svoje skúsenosti so svojím spisovateľským prístupom paralelne sa dopĺňajúcim s technickou stránkou profesionálneho písania. Fahrad akcentoval a vysvetlil ako zaobchádzať s tvorivými myšlienkami, ako postupovať keď autorovi v mysli napadne myšlienka, ako ju spracovať a ako ju zakomponovať z hľadiska vývoja príbehu. Podľa Fahrada myseľ spisovateľa funguje ako pevný disk, na ktorý si spisovateľ s kreatívnou mysľou ukladá svoje pozorovania okolitého sveta, ľudí a diania, aby ich použil pri rozprávaní príbehu. Spisovateľ musí trénovať svoju myseľ tak, aby dokázala bežné pozorovania okolitého sveta pretvoriť v imaginárny svet – preto je jednou z kapitol workshopu práve Pozorovanie a tréning mysle. Vzápätí vysvetľuje Dôležitosť časového odstupu od tvorivých období ktoré sa prelínajú s kreatívnou prázdnotou, a popisuje význam dištancovania sa od prvých textových „draftov“ ako aj zmysel obdobia bez písania pre úpravy a prepisovanie prvých textov.
Je obohacujúce spoznávať špecifické nuansy a prístupy k písaniu tohoto uznávaného iránskeho spisovateľa o to viac, že workshop sa koná v priestoroch niekdajšej vyhlásenej vzdelávacej inštitúcie, ktorá bola už koncom osemnásteho storočia intelektuálnym zázemím viacerých etník (z celkovo 2000 študentov mala slovenský pôvod len asi polovica) a zohrávala významnú úlohu v procese formovania národnej kultúry a slovenských dejín.
Fahrad Babaei zostáva na Slovensku s určitosťou ešte dva a pol roka, počas ktorých bude môcť tvoriť bez prekážok a ako sám uvádza, bez zabijakov tvorby akými sú nedostatok bezpečia, samoty a pokoja, ktoré spisovateľ nevyhnutne potrebuje pre vytvorenie literárneho diela. Veríme, že besedy a workshopy s ním na pôde Starého lýcea oslovia nielen mladých tvorcov a spisovateľov, ale i knihomoľov, ktorí chcú nahliadnuť do zákulisia tvorby profesionálneho literárneho diela.
Zdroje: