Workshop pre deti počas jarného Dobrého trhu

Staré lýceum, 20. 4. 2024

Modelovanie alebo hranie sa s cestom môžeme pravdepodobne datovať už do dôb tzv. Neolitickej revolúcie, kedy naši predkovia začali pestovať obilniny a spoznávali širokú rozmanitosť ich spracovania. Cesto umožňovalo vďaka svojej variabilnej konzistencii kreovať dovtedy nepoznané tvary a ľudia nepochybne ihneď pochopili čo sa stane, keď primiešajú k rozdrvenému obiliu vody viac, alebo menej. Pokojne si môžeme predstaviť našich malých neolitických predkov obšmietajúcich sa okolo dospelých, ktorí pripravovali pšeničné placky. Možno mali deti v neolite nutkanie urobiť si takú malú placku pre seba a hmota z roztlačeného obilia zmiešaná s vodou spolu s detskou fantáziou vytvorila čaro nechceného – prvé figúrky, prvé hračky. Na tie potom dospelí možno pozabudli, v dobovom pekáči sa vysušili a vznikli prvé detské dielka. V rannom stredoveku sa pridala soľ a vznikol tak modelovací materiál starý ako hlina sama. V úvahách ako asi vzniklo modelovanie zo slaného cesta sme upustili uzdu fantázii, tak ako deti na workshope Inny Nykytiuk z ukrajinskej Buče, ktorá našla svoje útočisko v Bratislave. Inna na detskom workshope, ktorý sa konal počas jarného Dobrého trhu v Starom lýceu trpezlivo vysvetľovala, čo všetko a ako sa dá z cesta vytvoriť. Inna považuje modelovanie zo slaného cesta za ukrajinskú tradíciu, možno preto, že územie dnešnej Ukrajiny bolo a ešte stále je považované za obilnicu európskeho kontinentu: „Tradičná výroba hračiek a dekorácií zo slaného cesta sa v Ukrajine datuje do dávnej minulosti. Slané cesto bolo ľahko dostupné a lacné, čo umožňovalo ľuďom tvoriť rôzne dekoratívne predmety bez veľkých finančných nákladov. Táto tradícia bola súčasťou každodenného života a stala sa súčasťou kultúrneho dedičstva obyvateľov Ukrajiny,“ poznamenáva Inna. Môžeme s tým polemizovať, keďže modelovanie či tvorbu zo slaného cesta pamätajú aj naše staré mamy a ich mamy, a vo svojej podstate bolo akýmsi rituálom, pri ktorom si sadli za stôl mamy s deťmi, alebo len deti, ktoré tvorili svoje dielka popri tom, ako mama pripravovala večeru. Je to jednoducho súčasť tvorivého dedičstva a vynaliezavosti našich predkov na územiach, na ktorých usídlili v Neolite (územie dnešného Iraku, Sýrie, Libanonu, Jordánska, Izraela, Palestíny, Egypta, Turecka) a obilie sa stalo každodennou súčasťou ich jedálnička. Odtiaľ sa slané cesto nepochybne rozšírilo do celého sveta a ako finančne a prakticky vždy dostupná modelovacia hmota sa v súčasnosti stala mimoriadne atraktívnym materiálom aj pre vznik množstva knižočiek či internetových tutoriálov plných nespočetného množstva variácií a inšpirácií pre mamy a ich deti na celom svete. Z modelovania z cesta sa tak stala v dnešných časoch nová výtvarná disciplína – cestoplastika, ktorá je tvorivou formou zábavy pre celú rodinu vyžadujúcou trošku trpezlivosti, trošku fantázie a trošku kreativity. Je doslova nezaplatiteľnou tvorivou hrou dostupnou pre všetkých, rozvíjajúcou sústredenie a zručnosť detí tešiacich sa na svoje dielko a s nemým úžasom sledujúcich, ako sa ich figúrka v pečiacej rúre mení. V dnešnom svete, kedy je v obchodoch nepreberný výber rôznych plastických modelovacích hmôt je tvorivá práca so slaným cestom i jednou z najvhodnejších a zdravotne najbezpečnejších foriem rozvíjania motoriky detskej rúčky, a taktiež jednou z najudržateľnejších, pokiaľ sa na túto úžasnú hmotu pozeráme očami ekológa.

Inna Nykytiuk priniesla so svojim workshopom do Lýcea kus ukrajinskej osobitosti, ornamentov a tradičných prístupov k spracovaniu slaného cesta z okolia Buče pútavo zabalených do kultúrnych príbehov našich susedov na východnej strane hranice. Deti tvoria s iskričkou v oku, s radosťou a bez predsudkov. Neriešia, že Inna vyslovuje niektoré slová inak alebo kladie akcent na iné písmenká v slovíčku. Sú šťastné netušiac, že ich poznanie a tvorivosť sú obohatené o prvky inej, pre nás nie tak vzdialenej kultúry.

A nezabudnite – múka má byť pšeničná, čím viac lepku, tým lepšie. Či už zvolíte hladkú, polohrubú alebo hrubú, nie je to podstatné, iba ak by ste už boli skúsenejším tvorcom a pri dielkach dbáte aj na ich povrch. Tu hrá rolu aj soľ. Rustikálny vzhľad docielite hrubozrnnou soľou, pre iný výtvor je vhodnejšia tá najjemnejšia. Soľ môžete rozpustiť vo vode a roztok zapracovať do cesta. A ešte na záver – voda musí byť vždy studená 🙂

Viac informácií nájdete v množstve už spomenutých knižočiek a internetových portáloch a želáme vám rovnakú radosť z vašich cestoplastických dielok ako mali deti u nás v Lýceu.