Staré lýceum 23. 2. 2024

Predstavte si, že sa na Zem pozeráte z vesmírnej družice. Postupne si približujete pomyslenú lupu a na jednom zo vzdialených miest vás upútajú drobné žiarivé, opakovane sa objavujúce žlto-červené hviezdičky. Vyzerá to, akoby na tom mieste na zemi slávili ohňojstrom radosť zo života. Zaujme vás to a zoomujete ešte bližšie, hviezdičky zhasínajú a miesto zahaľuje akási šedá hustá hmla. Približujete sa ku konkrétnemu kontinentu a ako sa rozlíšenie zväčšuje, spoznávate územie Ukrajiny. Začne na vás doliehať ťažoba uvedomenia si, že tie drobné hviezdičky nie sú nositeľom radosti zo života, ale smrti. Ste v Charkove, v meste, ktoré ešte pred dvoma rokmi malo takmer 1 a pol milióna obyvateľov. Dnes je to už o 200 tisíc menej. Mnohých z nich zabili tie z vesmíru nevinne vyzerajúce malé hviezdičky, zabili ich strely, rakety, zbrane. Nádejou pre život je útek. Útek z domova, od sporáka s variacou sa polievkou, útek z bežného života do neznáma. Útek pred smrťou.

V piatok 23. februára, v predvečer tragického druhého výročia začiatku otvorenej ruskej invázie prežili diváci spolu s hercami v Starom lýceu emócie jednej rodiny, z jedného konkrétneho domu, ktorý stál na jednej charkovskej ulici v štvrti Saltovsky, ktorú si s imaginárnou lupou priblížili pri pohľade z pomyselného vesmíru. Teraz sú v podobe hercov u vás, tu v Starom lýceu a vy s nimi autenticky prežívate emocionálnu smršť, ktorá sa na nich zosypala 24. februára 2022. O dva roky neskôr, na podujatí v Kyjeve pod holým nebom povedal Zelenskyj „Bojujeme za to 730 dní našich životov. Zvíťazíme a bude to najúžasnejší deň našich životov.” Áno, uplynulo už 730 dní, ale bolesť a rany na duši sa hoja velmi dlho a jazvy zostanú navždy. Správy z vojny sa zúžili na chladné štatistiky rozdelené do akýchsi skupín čísel; na počty zničených tankov, obrnených vozidiel, delostreleckých systémov, či lietadiel tak na strane agresora, ako aj na strane Ukrajiny. Ľudské obete sa mrazivo delia na civilné a vojenské. Obeťami vojny však aj preživší a utečenci, trauma z vojny je pre nich hlbokou a bolestivou ranou. Večer 23. februára 2022 bol pre jednu charkovskú rodinu úplne bežný, až do chvíle kedy v blízkom okolí padli prvé výstrely, prvé bomby. Vtedy začína boj o záchranu života rodiny. Prvým útočiskom je kryt, skutočnou záchranou je pre rodinu vlak smerujúci na západ krajiny, do zdanlivého pokoja. Niektorým sa podarilo uniknúť, niektorí museli – chceli zostať. Vojna rozdelila tisíce rodín. Tí, ktorí našli útočisko v blízkom zahraničí však majú svoje srdce stále v rodnej Ukrajine.

Inscenácia svojim neobvyklým stvárnením otvára srdcia divákov a pokúša sa na priviesť ich k uvedomeniu si toho, čo prežili, a prečo zostávajú i v novej krajine, ktorá ich prijala, stále krehkými a ľahko zraniteľnými ľudskými bytosťami s hlbokými jazvami na duši. Inscenácia živo vykreslila otrasnú atmosféru prvých bombových útokov, napäté chvíle strávené v bunkri a srdcervúci dopad prvých bômb, ktoré zasiahli domy v charkovskej štvrti Saltovsky.

Predstavenie, ktoré vtiahne diváka do deja tak, že sa z neho nedá uniknúť, je dielom ukrajinskej režisérky Reginy Reine z Charkova. Režisérka v súčasnosti pôsobiaca na Slovensku študovala na Charkovskej akadémii umení a štúdium réžie ukončila v Kiyve. Jej predstavenia inšpirované útrapami vojny sú performatívne, pracujúce s výrazovou choreografiou a emocionálnou silou stvárnenou pohybom. Publikum nemusí rozumieť ukrajinsky, výrazová performancia doplnená o videoprojekciu ich pohltí. “Veľmi ma teší, že som mohla jedno z mojich predstavení uviesť bratislavskému publiku práve v Starom lýceu. Mali tu možnosť zažiť, vidieť na vlastné oči a porozumieť tomu, ako vyzerala realita obyčajných Ukrajincov v prvý deň vojny” – poznamenala autorka a režisérka predstavenia, Regina Reine.

Umelecké stvárnenie osudov ukrajinskej rodiny formou imerznej inscenácie sa stáva nástrojom kolektívnej pamäte vedúcej k porozumeniu ale i ostražitosti väčšinovej spoločnosti hostiteľského štátu pred akýmikoľvek strach vyvolávajúcimi aktivitami politických aktérov.

Kreatívny tím: autorka / režisérka / tvorkyňa videa – Regina Reine | otec — Borys Venderevskykh | mama — Barbora Repková | dcéra – Katerina Kravchenko | hudba — Markov.