Orpheus Britannicus
Staré lýceum, 19. február 2024
Hudobný koncert medzinárodne oceňovaného súboru Solamente Naturali, ktorý zaznel v Starom lýceu 19. Februára 2024, preniesol poslucháčov do obdobia baroka v dobovom Anglicku. Jeho zakladateľ, umelecký vedúci a huslista Miloš Valent zvolil pre februárový hudobný večer výber z tvorby významného anglického barokového skladateľa Henryho Purcella (1659 až 1695), ktorý je považovaný za najlepšieho a najoriginálnejšieho komponistu svojej doby, ako aj jedného z najvýznamnejších anglických skladateľov vôbec. Býva prezývaný aj Orfeus britannicus čo je ústredný názov koncertu, ale taktiež názov hodnotnej zbierky piesní Henryho Purcella, vydanej po jeho smrti v dvoch zväzkoch na prelome 17-teho a 18-teho storočia. Purcell mal mimoriadne kompozičné nadanie a tvoriť začal už ako 9 ročný. Hoci zomrel veľmi skoro, ako 36-ročný, bol veľmi plodným skladateľom – počet jeho diel sa blíži k číslu päťsto. Krása jeho barokových spievaných skladieb zaznieva vo viac než 40-tich operách, oratóriách, stovkách sólových svetských i sakrálnych skladieb, v ódach a choráloch. Jeho inštrumentálno – vokálna tvorba rozoznela veľa druhov sakrálnych i svetských skladieb. Komponoval hymny, bohoslužby, ale i pavany a hornpipe tance, vrátane fantázií, predohier, čembalových suít a mnohých ďalších dobových hudobných formátov.
Miloš Valent zostavil na februárový večer necelú dvadsiatku z Purcellových diel, zahŕňajúcu výber z jeho menej známej i známejšej svetskej tvorby, ako napríklad skladbu Scotch tune zo sprievodnej hudby k Drydenovej hre Amphitryon, Preludio z hudby k divadelnej hre Thomasa D’Urfey Virtuous Wife (Cnostná žena), alebo skladbu Air z hry Bonduca, a viaceré duchovné piesne a skladby. Keď zaznejú prvé tóny nádhernej inštrumentálnej Chacony v G mol, Z.730., poslucháč sa započúva do pôsobivého vyznenia historických nástrojov a prižmúri svoje oči, ocitá sa na kráľovskom dvore druhej polovice 17-teho storočia, vo Westminsterskom paláci, opátstve a jeho okolí, kde po celý svoj krátky život Purcell žil a tvoril. Jeho svetská tvorba poslucháča vráti do dobových divadiel alebo miestnych spolkov, kde znela jeho hudba. Aj keď Purcell svoje diela komponoval v druhej polovici 17-teho storočia, v historickom prostredí dvorany Starého lýcea, ktoré bolo postavené o sto rokov neskôr, vyznievajú v precíznej interpretácii tentoraz sedemčlenného zoskupenia Solamente naturali nefalšovane autenticky. Výber hudobníkov je variabilný, vždy však zodpovedá požiadavkám zvoleného repertoáru. V ten večer v Starom lýceu interpretovala hudbu Henryho Purcella zostava siedmych umelcov: Matúš Šimko – tenor, Janko Kružliak – husle, Peter Vrbinčík – viola, Pavol Mucha violončelo a Jakub Mitrík – theorba (baroková lutna), pod vedením umeleckého vedúceho Miloša Valenta (husle). Súbor Solamente naturali vznikol v roku 1995 ako flexibilná kombinácia umelcov rôznych odborností, ktorých spájal spoločný záujem o intrepretáciu starej hudby na dobových nástrojoch. Práve flexibilita umelcov majúcich interpretačnú úroveň sólových hráčov umožňuje variabilitu pri prezentovaní širokej palety žánrov historickej hudby. Solamente naturali je tak raz triom či septetom, inokedy veľkým orchestrom predvádzajúcim kantáty a oratóriá s vlastným vokálnym ensemblom SoLa. Zásadné je používanie dobových nástrojov a hľadanie inšpirácie v historických dokumentoch. Repertoár súboru je bohatý a okrem majstrovských skladieb ponúka aj anonymné diela slovenskej proveniencie. Hlavnou devízou súboru je entuziazmus, tvorivosť, cit pre hľadanie súvislostí v starých partitúrach a profesionalita sprevádzaná spontánnosťou a prirodzenosťou – ako napovedá i samotný názov súboru. „Keď som premýšľal o tom, ako by sa mal nazývať súbor, v ktorom spája muzikantov nadšenie, uvoľnenosť, no predovšetkým otvorenosť prijať nový, netradičný pohľad na interpretáciu hudby 17. a 18. storočia, najviac vo mne rezonovali dve slová z traktátu od Nicolu Vicentina zo 16. storočia – solamente naturali (iba prirodzenosť). Nový pohľad preto, pretože ak si aj naštudujeme množstvo teórie a pokynov ku hre, ktoré nám hudobníci zanechali, už sa nikdy presne nedozvieme, ako to muzikanti tejto doby hrali. Môžeme však používať také isté husle potiahnuté črevovými strunami s kópiami sláčikov z tých čias, urobiť kópie starého hoboja, flauty, čembala, lutny, vytvoriť si nový názor na interpretáciu „starej hudby“ a pritom si uchovať prirodzenosť. Preto som zvolil názov Solamente naturali.“ vysvetľuje Miloš Valent myšlienku stojacu za vznikom názvu súboru.
Barokové myslenie, kultúra a umenie vznikali počas dvesto rokov v ťaživých sociálnych pomeroch Európy od konca 16. storočia, v 17. storočí a v prvej polovici 18. storočia. Bolo to dlhé obdobie tureckých nájazdov, krutých stretov medzi katolíckou cirkvou a reformovanými cirkvami, obdobie neistých životných pomerov, mnohých osobných nešťastí. Ľudia sa začali obracať k nadpozemskému svetu, ktorý im prinášal naplnenie, šťastie a krásu. Barokové umenie sa sústreďovalo na emocionálnu hĺbku, silu, veľkoleposť a nádheru. Hudba tohoto obdobia zdôrazňovala význam všeobecných ľudských hodnôt a dodávala silu žiť. V porovnaní s hudbou klasicizmu bola komponovaná zložitejšie, rozširovala rozsah, veľkosť a komplikovanosť inštrumentálnej hry a viedla tak k vzniku nových hudobných žánrov, zmiešaných vokálno-inštrumentálnych foriem, ako sú opera, kantáta a oratórium, ale aj sonát a sólových koncertov. Veľkorysé bohatstvo sústredené v rukách cirkvi, na kráľovských dvoroch, u šľachty a meštianstva umožňovalo rozkvet barokového umenia. V 17-tom storočí komponisti experimentovali, menili notový zápis, vyvíjali nové techniky hry na nástroje, hľadali plnší zvuk pre jednotlivé nástrojové party a dali tak základy orchestrálnej interpretácii svojich skladieb. Purcell začlenil do svojej hudby prvky súdobého talianskeho a francúzskeho štýlu a prispel tak k vzniku na tú dobu inovatívneho štýlu hudby.
Pre Miloša Valenta je zásadným hľadanie inšpirácie v historických dokumentoch a sprístupnenie ich posolstiev dnešnému poslucháčovi s cieľom priblížiť minulosť ako súčasť kulturného dedičstva v našom historickom priestore. Rovnako je pre kultúrno – komunitné centrum Lýceum – Laboratórium otvorenej spoločnosti podstatné na pôde tejto historicky významnej vzdelávacej inštitúcie umožňovať plnenie jeho novodobého poslania aj prostredníctvom podujatí, ktoré otvárajú jeho návštevníkom možnosti poznania postavené na dejinných základoch moderným spôsobom.
Podujatie je realizované kultúrno-komunitným centrom Staré Lýceum v spolupráci s partnerom NMŠ v rámci projektu CLT01006 „LYCEUM – Free Society Lab“ (Lýceum – Laboratórium otvorenej spoločnosti) financovaného z Grantov EHP a Nórska a štátneho rozpočtu Slovenskej Republiky (SR). Projekt realizuje Cirkevný zbor ECAV Bratislava Staré Mesto.
Zdroje:
http://www.baroquemusic.org/bqxpurcell.html
http://www.hoasm.org/VIIA/Purcell.html
http://www.youtube.com/watch?v=wQrqgSK8-XU (“Cold Song” cover by Klaus Nomi 1982)
https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/900-solamente-naturali
Orpheus Britannicus, https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Orpheus_Britannicus&oldid=1204676469
Henry Purcell, https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Henry_Purcell&oldid=7468853
https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/813-milos-valent