Staré lýceum Bratislava, 7. 2. 2024
Už po druhý raz sme sa na historickej pôde Lýcea – Laboratória slobodnej spoločnosti stretli v jeden februárový podvečer s našimi priateľmi z queer komunity pri diskusii o živote „tých iných“ ľudí. V rámci série debát Tepláreň naživo nám nahliadnutím do vnímania vlastnej inakosti pootvorili svoje vnútro autor a divadelný tvorca Michal Belej a drag queen DJ Daniel Kňažík, známy aj ako súťažiaci z televíznej farmy.
Spolu s Romanom Samotným, ktorý diskusiu viedol, sme hľadali odpovede na otázky, ktoré vrátili respondentov do ranného detstva, rodinného zázemia, školy a rodného mesta. Hostia s ľahkosťou priblížili aj vážne emociálne témy viažuce sa k prvým okamihom poznania vlastnej inakosti v rannom detstve, prijatím rodičmi, starými rodičmi, spolužiakmi, ako aj o tom, ako odlišnosť ovplyvnila ich psychiku, začlenenie sa do spoločnosti a celkovú identitu. „Jedným z poslaní Lýcea je ponúknuť priestor a platformu pre dosiahnutie porozumenia a lepšie pochopenie problémov všetkých ľudí, aj tých ktorých majorita vníma ako iných“, hovorí Anna Polcková. Ako sa dozvedáme z dejín, inakosť je obohacujúca, podnecuje kreativitu a poznanie, na strane druhej práve strach s neznámeho tlmí životnú radosť a brzdí poznávanie nového. Ako poznamenal Michal Belej: „Ľudia tomu iba nerozumejú, pýtajú sa: čo si, na čo si, prečo si“. Práve osveta a otvorenosť v debatách Teplárne naživo majú prispieť k poznaniu, prijatiu a zmierneniu napätia v dôsledku nepoznaného.
Spektrum emócií
Byť iným vzbudzuje v blízkom okolí ale aj vo verejnosti emócie – od zvedavosti, strachu, odporu, hnevu, ľútosti až po priateľstvo a sympatie. „Len vďaka otvoreným diskusiám a odpovediam na mnohé otázky je možné zmierniť negatívne emócie, priblížiť a otvoriť sa nepoznanému, napomôcť tak prelomiť bariéry a búrať predsudky v spoločnosti“, hovorí Anna Polcková.
V zahraničí už inakosť ľudia neriešia: „Na Slovensku robím coming out vlastne neustále – napríklad už pri ubytovávaní sa v hoteli“, smeje sa Michal. Napriek tomu sa zhodli, že v dnešnej dobe to majú gayovia na Slovensku jednoduchšie a to práve aj vďaka osvete. Za ostatné roky sa povedomie o LGBTI+ významne zvýšilo, žiaľ, aj vďaka udalosti na Zámockej ulici – šokujúcej tragédii, ktorá vzbudila obrovskú pozornosť a otvorila Slovensku cestu poznania inakosti.
Queer môžu byť aj heterosexuáli
Aj keď „oficiálna definícia“ neobsahuje túto skutočnosť, každý, kto sa vymyká konvenciám, nežije podľa zaužívaných pravidiel a vzorcov je vlastne queer – poznamenávajú naši diskutéri. Napĺňanie očakávaní ostatných a popieranie vlastnej identity vedie k psychickým problémom a trápeniam, ktorými si prešli aj oni sami. Každý sme jedinečný, ideme vo vzorcoch naučených stereotypov alebo si doprajeme slobodu? – kladú si otázku. „Queer vnímame v širšom kontexte – heterosexuálna slobodná matka samoživiteľka, ktorá sa vníma ako queer, senzitívni heterosexuálni muži nenapĺňajúci role, ktoré im prisúdilo okolie a nesedia im – to všetko je považované za slabosť, ale oni sú len jednoducho iní“ – vyplynulo z diskusie. Daniel k tomu poznamenáva, že „Queer ľudia sú sami sebou a nepotrebujú sa riadiť tým, čo sa im spoločnosť snaží vtĺcť do hlavy, sú osobnosťami vo svojej jedinečnosti“.
LGBTI+ ako heslo do „džímejlu“
„Keď píšem, radšej používam pojem queer ľudia“ – hovorí Michal, „skratka LGBTI+ je už ako heslo do džímejlu“. Aj vďaka zneužívaniu na ideologický zápas a politický boj je vnímanie aj samotnej skratky LGBTI+ na Slovensku znevažované a spochybňované. Vnímaniu LGBTI+ nepomohol ani masívne rozšírený hoax o existencii ďalších 72 pohlaví, ktorý vznietil nenávisť, výsmechy a opovrhnutie. „Išlo o štúdiu, ktorý pracovala s rodovými identitami, nie s témou pohlavia a bola veľmi prekrútená, dezinterpretovaná a zneužitá“ – vysvetľuje Roman Samotný.
Debata o tom, čo by pomohlo aby väčšinová spoločnosť vnímala inakosť a pestrosť s ľahkosťou a aby sa Slovensko menej bálo priniesla vtipné podnety, ale otvorila aj vážnejšie témy. Michal pripomenul paralelu k Slovákom ako menšine a ich útlaku keď sa začali prejavovať ako národ: „Menšiny asi nikomu nevadia, pokiaľ sa neukazujú a sú ticho, keď sa začnú ukazovať, príde protitlak“, k čomu Roman s úsmevom skepticky dodal: „Aj tým štúrovcom to od toho 1848-ho trvalo sedemdesiat rokov, verím, že nám to tak dlho trvať nebude“.
Záverečné slová plné nádeje a povzbudenia povedala pani farárka Polcková: „Poznám veľa queer ľudí, ktorí si stoja za svojou identitou, hovoria o nej s trpezlivosťou i láskou, konfrontujú s tým svoje okolie a dávajú mu možnosť poznať ich ako úplne obyčajných ľudí. Myslím si, že jediná cesta je nebyť ticho, nenechať sa umlčať a presvedčiť väčšinu, že nie je dôvod niečo skrývať. Je to presne naopak. Pretože len vtedy, keď to budeme robiť dlhodobo a trpezlivo, rastie nádej pre zmenu a postupné prijatiu queer ľudí ako seberovných“.
Na záver zostalo otvorených množstvo celospoločenských tém a otázok, na ktoré bude hľadať Roman Samotný so svojimi hosťami odpovede v ďalších diskusiách zo série Tepláreň Naživo. Roman sa s hosťami a priateľmi rozlúčil slovami nádeje: „Verím, že pestrosť a rôznorodosť nebude iba niečo, o čom snívame, ale že to bude každodennou žitou realitou v uliciach nielen Bratislavy“.
Aj my veríme, že táto diskusia prispela k porozumeniu, spoločenskej tolerancii a akceptovateľnosti menšín.
Fotografie – výber
Celú diskusiu si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=7zD1QnFNa6c
Podujatie je realizované kultúrno-komunitným centrom Staré Lýceum v spolupráci s partnerom NMŠ v rámci projektu CLT01006 „LYCEUM – Free Society Lab“ (Lýceum – Laboratórium otvorenej spoločnosti) financovaného z Grantov EHP a Nórska a štátneho rozpočtu Slovenskej Republiky (SR). Projekt realizuje Cirkevný zbor ECAV Bratislava Staré Mesto.