Bratislava, Staré lýceum, 25. január 2024

Keď sa povie organ, mnohí z nás si predstavia fascinujúci veľký a zložitý objekt na chóre kostola s vertikálnymi píšťalami smerujúcimi do nebies, vydávajúci magický zvuk šíriaci sa chrámom. Pre svoju veľkosť ale aj pôvod býva organ označovaný ako kráľovský nástroj, ktorý sa vyvíjal tisícročia. Svoj vrchol zažil organ v období baroka kedy sa z bohoslužobného nástroja stáva aj nástroj koncertný. Kto by nepoznal organovú interpretáciu Bachovej Toccaty alebo Beethovenovej Piatej symfónie? Organ vzbudzuje veľké emócie a starí kronikári popisujú jeho zvuk ako hromobitie, záchvevy citary ale aj zvonkohru.

„Píšťalový organ nech je v latinskej Cirkvi vo veľkej úcte ako tradičný hudobný nástroj, ktorého zvuk vie dodať cirkevným ceremóniám neobyčajného lesku a mohutne povznáša mysle k Bohu a nebeským veciam“.⁽¹⁾

Ľudia spätí s organom

Sondu do histórie organa Rieger opus 2 150, jedného z najvýznamnejších a najväčších organov na Slovensku, pri príležitosti stého výročia jeho stavby vo Veľkom evanjelickom kostole, priniesol spolu so svojimi hosťami a kolegami v 25. januárový podvečer roku 2024, pán profesor Ján Vladimír Michalko – zborový kantor, organista a pedagóg: „Pamätám si na moje prvé stretnutie s týmto majestátnym nástrojom – bolo to v roku 1959 mal som vtedy osem rokov“ – spomína. Stretnutie odborníkov, nadšencov a priateľov so záujmom o organovú hudbu vo dvorane Starého lýcea bolo venované pamiatke PhDr. Mariana Alojza Mayera, CSc., popredného slovenského organológa a pedagóga, bez ktorého odbornej pomoci a angažovania sa by neboli zreštaurované desiatky historických organov, ako aj ten, ktorého sté výročie stavby si tento rok pripomíname.

Významu stretnutia k stému výročiu organu Rieger prispela aj účasť ľudí, ktorí sú spätí s týmto nástrojom: „dnes prišli aj z rodiny Schwanzerovcov, ktorá prispela svojho času na stavbu organa významnou čiastkou, ako aj pani Dr. Rajtnerová, ktorej manžel, pán prof. Rajtner, bol pri kolaudácii organa v roku 1993 a ktorého otec, vtedajší kantor vo Veľkom kostole, bol pri kolaudácii organa v roku 1924“ – dopĺňa prof. Michalko.

V pútavom rozprávaní organistu a organológa Martina Baka, ktorý sa venoval histórii a stavebnotechnickej stránke organu; organistu a publicistu Stanislava Tichého, ktorý popísal zvukovú charakteristiku organa a previedol hostí výberom z nahrávok; a taktiež organistu a organológa Mareka Cepka, ktorý sa venoval organom značky Rieger a ich komparácii, sme sa vrátili do minulosti, preniesli sa cez súčasnosť a podebatovali o budúcnosti organovej hudby na Slovensku. V rozprávaní prelínanom rozpletaním príbehov viažucich sa k organu zaujali aj dobové fotografie dohľadané v archívoch a živo sa diskutovalo o tom, kto je kto a koho ruky sa dotýkali organa, ktorý už storočie znie vo Veľkom Kostole.

Sonda do histórie

Organ RIEGER opus 2 150 je už historicky tretím organom inštalovaným vo Veľkom kostole. V roku 1776 bol postavený Veľký kostol a s ním aj prvý organ. Staviteľom bol bratislavský organár Karl Janischek, prvý organ stál vtedajších 1200 zlatých a mal 22 registrov umiestnených v jednej skrini. Neskôr však už požiadavkám cirkevného zboru nevyhovoval a ako bolo nájdené v dobových Pressburger Zeitung z roku 1839, dvojmanuálový nástroj ponúka cirkevný zbor na predaj. V tom istom roku ho nahrádza nástroj postavený viedenským staviteľom organov, Johannom Jacobom Deustchmannom. Organ mal 27 znejúcich registrov a 1602 píšťal. Počas prvej svetovej vojny bola veľká časť píšťal zrekvirovaná a kov použitý vo vojenskom priemysle. Po vojne neboli peniaze na spravovanie organa a ten postupne chátral. Až začiatkom 20. rokov minulého storočia začal cirkevný zbor pod vedením seniora vtedajšieho nemecko-maďarského cirkevného zboru, Carla Eugena Schmidta, venovať hudobnému životu mimoriadnu pozornosť. Schmidt vyžadoval aby sa kázne a hudba v prešporskom Veľkom kostole dostali na podobnú úroveň ako vo významných nemeckých kostoloch a aj preto v roku 1922 obsadili pozíciu organistu Gustavom Rhodesom, žiakom svetoznámeho hamburského kantora a organistu prof. Alfreda Sittarda z Hamburgu, s ktorým Rhodes konzultoval svoj návrh nového organa. Vtedajší cirkevný zbor bol pomerne majetný, tvorila ho prešporská stredná vrstva – továrnici, vinohradníci, bankári. Kurátorom cirkevného zboru bol Christian Karl Ludwig, ktorý mal cez ulicu obchod s koloniálnym tovarom. Architektonický návrh organa vypracoval jeho syn, architekt Christian Ludwig a v roku 1923 bola vybraná továreň na organy bratov Riegerovcov z Krnova. „V roku 1923 bola zadaná objednávka a za pol roka organ postavili“, hovorí Martin Bako a pokračuje so zaujímavosťou: „Elektrifikácia veľkého kostola sa robila práve vtedy, keď sa staval nový organ, na dobových fotografiách starého nástroja vidno ešte plynové lampy“. Organ stál vtedajších 400 tisíc korún (dnešných vyše 1,1 mil. eur), čo bola veľmi vysoká čiastka a za zmienku stojí, že na jeho stavbu polovicou prispela vinárska rodina – súrodenci Schwanzerovci. Poďakovanie v nemeckom jazyku, ktoré je umiestnené nad doskou hracieho stola znie:

DER DEUTSCHEN EVANGELISCHEN KIRCHE A. B. ZU PRESSBURG ZUR EHRE GOTTES UND ZUR ERBAUUNG DER GEMEINDE GEWIDMET VON DEN GESCHWISTERN SCHWANZER 1923.

Slávnostné posvätenie nového organa RIEGER opus 2 150 sa konalo 20. januára 1924, v ten istý večer sa uskutočnil aj prvý organový koncert, na ktorom hral slávny profesor Alfred Sittard z Hamburgu. V medzivojnovom období bol organ vďaka počtu registrov a rozsahu unikátnym; pamätá aj veľké hudobné produkcie vrátane bachových Pašií, organové koncerty Günthera Ramina, Hermanna Kellera, ako aj zborové koncerty (Collegium Musicum, Thomanerchor z Lipska) a pravidelné rozhlasové prenosy. „Zaujímavosťou je, že keď sa v kostole robili veľké hudobné produkcie, stavala sa dočasná empora pre orchester pretože inak by sa tam nezmestili“ – poznamenal Martin Bako. Od roku 1925 bol v kostole organistom Kurt Freitag, ktorý významne pozdvihol hudobnú úroveň v kostole. Freitag tiež vyjadruje svoju spokojnosť v článku uverejnenom v prezentačnom časopise Rieger: „organ po deviatich rokoch od inštalácie funguje výborne, bez nutnosti korekcií a opráv“.

Organ ako umelecké dielo

Každý organ je jedinečný a špecifický; je zložitým umeleckým dielom pozostávajúcim z tisícov rôznych častí a jeho konštrukcia vyžaduje nielen remeselné zručnosti, ale aj nadanie svojich tvorcov v oblasti spracovania dreva, železných kovov a zliatin ako je cín, olovo, zinok, či prírodných materiálov ako je koža, pergamen, papier, glej. Nevyhnutná je aj znalosť exaktných vied – akustiky, matematiky, fyziky; a cit pre hudbu. Tisíce vzájomne poprepájaných rozmanitých dielov musia tvoriť funkčný celok, vyžadujúci si pravidelnú odbornú starostlivosť.

Práve odborná údržba nebola po roku 1946 organu dopriata, jej zanedbanie si vyžiadalo svoju daň. Začínajú sa prejavovať výrobné chyby a poškodenia, rieši sa aj problém architektonického riešenia a technickej stránky nástroja (prospekt). Organ chátral a kvalita hudobnej produkcie upadala. Do starostlivosti oň sa neinvestovalo a jeho stav bol až do roku 1992, kedy sa vďaka úsiliu prof. Michalka pristúpilo po sedemdesiatich rokoch ku generálnej oprave, veľmi zlý. Organ bol zreštaurovaný a obnovený do pôvodnej podoby bratislavskou firmou Mayer: Ing. Jablonským, Dr. M. A. Mayerom a ich tímom. Nástroj bol 18. apríla 1993 opätovne posvätený. V súčasnosti je organu venovaná kontinuálna náležitá starostlivosť a údržba: v roku 2010 bol doplnený nový držiak na píšťaly, v roku 2012 prebehla oprava prospektu firmou Rieger, a v roku 2014, pri príležitosti 90-teho výročia bol známym organárom Petrom Franzenom generálne vyčistený. V blízkom čase budú potrebné ďalšie zásadnejšie rekonštrukčné aj udržiavacie zásahy, ktoré pre zasvätených Martin Bako vymenoval a zdokumentoval.

Rieger opus 2150 v hľadáčiku koncertných umelcov

Ako hovorí Stanislav Tichý „koncertnému dianiu vo Veľkom chráme za ostatných 30 rokov by bolo potrebné venovať minimálne jedno samostatné „Zastavenie sa pri organe“. Uskutočnili sa tu viac ako tri desiatky významných organových koncertov odohraných významnými interpretmi.

Kláves a registrov organu vo Veľkom kostole sa dotýkali mnohí slovenskí a svetoví organisti ako napríklad doc. Wolfgang Zerer z nemeckého Passau v rámci konvergencií v jubilejnom bachovskom roku 2020, kantorka Jenna Pearsall zo synagógy v New Yorku, ako aj na jeseň 2012 jeden z najvýznamnejších svetových organistov pôsobiaci ako titulárny organista na Veľkom organe Katedrály Notre-Dame v Paríži, prof. Olivier Latry. Stojí za to spomenúť aj ďalších interpretov ako sú významný poľský organista Jerzy Dziubinski, viedenský evanjelický kantor, organista a pedagóg Matthias Krampe, David Di Fiore americký organista t. č. pôsobiaci ako pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku, alebo poľský organista a pedagóg Józef Kotowicz.

Charakteristika storočného oslávenca

Technickým informáciám k jednému z najvýznamnejších organov na Slovensku porozumejú skôr znalci a nadšenci organovej hudby a organov, napriek tomu je dôležité priniesť čitateľom aspoň základnú charakteristiku tohoto storočného oslávenca: Organ je umiestnený na zadnej empore Veľkého kostola, na osi symetrie v jedinej organovej skrini s rozmermi 935 cm x 480 cm, ktorá je sama o sebe stolárskym umeleckým dielom. Štvormanuálový organ s počtom 62 znejúcich registrov (4 787 píšťal) stále patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie na Slovensku a je zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatok SR. V rámci jednotlivých manuálov a pedálu sú registre rozdelené na 10 pneumatických kužeľkových vzdušníc. Traktúry (hracia aj registrová) sú pneumatické — tlakové. Organ sa ovláda z hracieho stola, zabudovaného do čelnej steny sokla organa. Rozsahy manuálových klaviatúr sú C–C4 = 61 klávesov, rozsah pedálu je C–g´ = 32 klávesov. Vo vtedajšej Československej Republike bol prvým štvormanuálovým organom s tak veľkými rozsahmi. Nástroj je vybavený veľkým množstvom spojok a pomocných zariadení, ktoré mali dokumentovať dobovú technickú vyspelosť organárstva. „Nástroj, ktorý máme vo Veľkom kostole je jedným z vrcholov neskoro-romantického organárskeho umenia, ktoré zaniklo etablovaním sa princípov Orgelbewegung do organárstva v neskoršom období“– poznamenal prof. Michalko.

Zvuková symbióza Veľkého kostola a organu

Aj napriek lokalizácii Veľkého Kostola pri pomerne rušných tepnách mesta je akustický priestor vo Veľkom kostole veľmi dobrý, kostol je dobre zvukovo izolovaný, je tam len málo ruchov. „Zaujímavé je, že akustika kostola tým, že je transparentná, tak práve hudba autorov ako je napríklad Max Reger, u ktorého je charakteristické veľmi časté a rýchle striedanie harmonických funkcií, tam nájde štýlové zvukové uplatnenie aj v súvislosti s ich hudobnou rečou – akustika kostola nemá až taký obrovský dozvuk a tak umožňuje krásne sledovať harmónie aj zložité štrukturálne pásma tejto hudby,“poznamenal Stanislav Tichý. Organ mal na vtedajšiu dobu výnimočný tónový rozsah a jeho zvuková koncepcia bola určená pre interpretáciu tvorby nemeckých skladateľov 19. a začiatku 20. storočia, ako boli už spomínaný Max Reger, ale taktiež Franz Liszt, Johannes Brahms, Gustav Merkel, Ernst Reiter, Robert Schumann a ďalší, ktorých skladby na ňom znejú dobovo autenticky. „Počas 19. storočia a neskôr sa zvukový ideál organov menil – barokové organy zneli trochu slabším základným tónom, orchestrálny, mohutný zvuk nastupuje s dielami K. M. von Webera, Beethovena, postupne Brahmsa. A nakoniec veľký zvuk, veľké kontrasty u Bruknera, Mahlera a práve na to bolo treba organ, ktorý dokáže rýchlo striedať dynamiku a zahrať zvukové kontrasty“ – poznamenáva S. Tichý.

„Už len pri pohľade na samotný organ človek žasne nad remeselnou zručnosťou, dômyselnosťou majstrov a vyspelosťou vtedajšej techniky“, hovorí Stanislav Tichý a so záujmom pokračuje: „vždy keď siaham na tento nástroj, cítim obrovskú zodpovednosť a rešpekt“.

Započúvajte sa

Výber najzaujímavejších nahrávok z viacerých oblastí tak, aby pokryli široké spektrum skladieb interpretovaných na organe vo Veľkom kostole pripravil Stanislav Tichý, keďže ako hovorí prof. Michalko: „organ je organom, až keď ho počujeme. Vidíme krásne organové skrine, ale zvuk chýba. Až keď zaznie, človek si uvedomí, že je to nástroj, v ktorom sa spája výtvarná, technická a zvuková stránka.“

Stanislav Tichý zaujal poslucháčov nielen informáciami o akustike kostola, zvukovom zafarbení a vyznení zvukových záznamov. Priniesol taktiež nosiče s nahrávkami skladieb interpretovaných aj autorských, jednoducho spojených s organom Rieger opus 2150.

V úvode sa auditórium započúvalo do úryvkov z profilového CD Zuzany Ferjenčíkovej, kde hrá diela Liszta, Francka, Reubkeho. Z pôvodnej slovenskej tvorby pre organ boli pripravené úryvky z diel, ktoré skomponoval Ján Levoslav Bella: Boli to tri koncertné kompozície zaznamenané na CD v interpretácii prof. Michalka s charakteristickým zvukom organa Rieger. Ján Vladimír Michalko interpretoval taktiež hudbu slovenských skladateľských osobností Novej hudby generácie 60. rokov, Bázlika, Beneša, Bergera, ktorá je zaznamenaná na nosiči Slovak Organ Music z roku 2010. „Je to pre mňa hudba, ktorá neslúži na zábavu, ale stavia pred človeka známe základné existenčné otázky: odkiaľ som, na čo som tu, a kam smerujem?“ poznamenal prof. Michalko.

Organ v komornej spolupráci so spevom a nástrojmi reprezentuje nahrávka CD „Ave Maria et alia opera musica sacra“ organistu a pedagóga Mareka Vrábela a basbarytonistu Tomáša Šelca. Poslucháčom prináša záznam doteraz nenahranej chrámovej hudby slovenských skladateľov M. Schneidera – Trnavského, J. Bellu, A. Albrechta, V. Figuša-Bystrého, L. Stančeka, F. Kafendu, Š. Németha – Šamorínskeho a Jána Móryho, ktoré vznikli v rozpätí rokov 1873-1954. Spoločným motívom nahrávky je zhudobnenie modlitby Ave Maria všetkými skladateľmi.

Za pozornosť tiež stojí CD nosič basistu Jozefa Benciho a prof. J. V. Michalka, ktorí interpretujú mystický Dvořákov cyklus Biblických piesní op. 99 v transkripcii pre organ a spev, ako aj J. G. Rheinbergera a Maxa Regera.

Upokojujúcu hudbu, v ktorej sa snúbia zvuky organu a harfy prináša CD nosič „Impressions for Organ and Harp“ s hudbou súčasnej slovenskej skladateľky, organistky a pedagogičky, Márie Magyarovej Plšekovej, ktorú nahrala v spolupráci s harfistkou Adrianou Antalovou.

V roku 2008 vzniklo CD s „Dielami pre trúbku a organ (Works for Trumpet and Organ)“, ktoré nahrali Ján Vladimír Michalko a Juraj Bartoš. Nahrávka prináša symbiózu nástrojov v interpretácii diel skladateľov ako sú Tomaso Albinoni, Max Reger, Henri Tomasi a Ľubica Salamon Čekovská. Sprievodné slovo na prebale CD plné zaujímavostí k dielam autorov pútavo spracovala hudobná historička Ľudmila Michalková.

Na záver odporučil Stanislav Tichý CD nosič „Soli Deo Gloria (Sláva jedinému Bohu)“ – záznam živého koncertu, ktorý je vrcholom dlhoročnej koncertnej kariéry slovenského organistu, prof. Jána Vladimíra Michalka, ktorý spolu s priateľmi hudobníkmi Jurajom Bartošom, Borisom Lenkom a Jozefom Luptákom prináša autentický zážitok pri počúvaní diel J. S. Bacha, Oliviera Messiaena, J. Ch. H. Rincka a improvizácií, ktoré odzneli vo Veľkom Kostole počas festivalu Konvergencie v roku 2021.

Organ Rieger opus 2150 a jeho význam v kontexte stredoeurópskej organológie

Organista, organológ a pedagóg Marek Cepko už 24 rokov spolupracuje s Hudobným centrom v Bratislave na projekte generálneho súpisu organov a mapovania organového dedičstva na Slovensku. Pútavým rozprávaním o významných organoch a majstroch, ktorí sa na ich stavbe podieľali, preniesol hostí do čias Prešporku a vtedajšej Európy dvadsiatych rokov 20-teho storočia a dávnejších.

V Prešporku roku 1924 stáli organy, ktoré vznikli v osemnástom, alebo v prvej polovici 19-teho storočia, a v ktorých sa ešte neprejavilo nové vnímanie zvukovosti obdobia romantizmu. „Guľatosť zvuku, preferovanie základných polôh, to tu ešte nebolo, a tento zvukový ideál sa sem dostával len postupne“, hovorí Marek Cepko. Mnohé barokové organy boli od druhej polovice 19-teho storočia prestavované tak, aby sa aspoň čiastočne vyhovelo potrebe novej zvukovosti. Avšak tieto zvukové prestavby boli častokrát devastujúce a nie vždy pretvorili barokový organ na takú zvukovú úroveň, aká bola v tej dobe požadovaná.

Najväčší nástroj v Prešporku, ktorý už bol postavený vo zvukovej koncepcii romantizmu, sa nachádzal v Dóme Sv. Martina a postavil ho v roku 1880 Vincent Možný, žiak významného slovenského organára 19-teho storočia, Martina Šašku. Mal 34 registrov ale jeho umiestnenie v nike dómu bolo z pohľadu akustiky veľmi nešťastné a nespĺňal tak kritériá zvukovosti. „Na kvalite zvuku sa podpísal nedostatok financií, materiál na stavbu bol z predošlého nástroja, nedovolili vystavať jazykové registre“, hovorí Marek Cepko. V medzivojnovom období požadoval dómsky organista a skladateľ Štefan Németh-Šamorínsky zásadnú prestavbu pôvodného, alebo stavbu úplne nového organa, čo sa z finančných dôvodov neudialo. V súčasnosti je organ zvukovou a historickou pamiatkou.

V jednom z najvýznamnejších bratislavských kostolov – Jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v rokoch 1914 až 1915 stavali svoj nový dvojmanuálový nástroj otec a syn Schönhoferovci. Po sporoch a peripetiách bol nástroj v roku 1916 skolaudovaný ako novostavba, avšak bol natoľko zlý, že už v roku 1924 oslovili pražskú firmu Emanuela Štěpána Petra, aby tu postavili úplne nový organ. Opäť to nebolo šťastné riešenie a dostavbu nástroja nakoniec v roku 1927 zverili firme Rieger. Organ Rieger opus 2273 slúži v kostole Jezuitov dodnes. Marek Cepko osviežoval faktografiu organov dobovými fotografiami, ale aj príbehmi: „V čase stavby organa vo Veľkom evanjelickom chráme znel v bratislavskom Jezuitskom kostole nepodarený organ Schönhofferovcov, ktorí sa uchádzali aj o stavbu organa vo Veľkom kostole, urobili si však zlé meno tak stavbou jezuitského organu, ako aj organu v Modrom Kostolíku z r. 1914. Ten bol v tak zlom stave, že ho v tridsiatych rokoch museli zásadne prestavať – prestaval ho žiak Vincenta Možného Konštantín Bednár a jeho stav dodnes nie úplne uspokojivý“ – dodal.

Jeden z mála pôvodných organov, ktorý nebol nahradený novým nástrojom nájdeme v Bratislave v Kostole najsvätejšej trojice (u Trinitárov). Jednomanuálový organ z prvej polovice 19. storočia bol postavený a neskôr prestavaný neznámym organárom. Táto prestavba sa zachovala až do dnešných čias.

V Bratislavskom kostole Navštívenia Panny Márie (Milosrdní Bratia) znel v čase stavby nástroja vo Veľkom kostole barokový organ neznámeho autora z obdobia tretej tretiny 18-teho storočia. V roku 1933 tu bol do staršej rokokovej organovej skrine postavený Rieger opus 2580, jeden z prvých nástrojov s elektropneumatickými hracími traktúrami na Slovensku. Firma si stavbou organa vo Veľkom Kostole a u Františkánov získala veľké renomé a to nielen medzi náboženskými spolkami.

V kostole Zvestovania Pána v Bratislave (u Františkánov) už počas stavby organa vo Veľkom Kostole stál nový organ Rieger Opus 2132, ktorý bol vstavaný do upravenej, pozmenenej a zväčšenej skrine pôvodne dvojmanuálového organa Johanna Vierengela, pochádzajúceho z polovice 18. storočia. „Podobný opus z približne rovnakého roku sa nachádza aj vo františkánskom kostole v Žiline, takže meno firmy Rieger rezonovalo u rehoľných spoločenstiev nielen v Prešporku“ – dopĺňa Marek Cepko.

V roku 1923 vrcholilo v organárstve obdobie neskorého romantizmu. Oscar Walcker sa spolu s poprednými organistami snažili postaviť nástroje zvukovo podobné tým z obdobia J. S. Bacha. Marek Cepko podotýka, že „vo Freiburgu sa v roku 1921, po približne 400 rokoch, po prvý raz pokúsili postaviť nástroj podľa barokového organára Michaela Praetoriusa, ktorým sa snažili priblížiť zvukovým ideálom baroka“. Táto snaha bola prvou lastovičkou, ktorá podnietila záujem o organové hnutie Orgelbewegung. Jeho vplyv sa prejavoval v dispozíciách a konštrukciách nástrojov na konci dvadsiatych rokov 20-teho storočia. Prešporok však bol veľmi konzervatívny a uprednostňoval svojich organárov, prvé nástroje tejto romantickej dispozície tu preto boli postavené až krátko pred 2. svetovou vojnou. V Prešporku v dvadsiatych rokov 20. storočia pôsobili dvaja organári – Schönhofferovci, ktorí si však pokazili reputáciu a investori im nedôverovali, a Konštantín Bednár, ktorý prevzal v roku 1915 dielňu Vincenta Možného a venoval sa iba opravám. Továrensky vyrábané nástroje zdecimovali cenou a technologickými vymoženosťami dielenskú výrobu organov a dielenskí organári prišli o živobytie.

Rieger – pohnutá história jednej z najvýznamnejších organárskych firiem v regióne

Vyučený stolár a organista Franz Rieger položil svojou dielňou v sliezskom Krnove v roku 1845 základný kameň úspešného podniku Rieger Orgelbau, ktorého organy dnes znejú po celom svete. V skromných dielňach vznikali prvé nástroje – mechanické posuvné organy do 20 registrov. Synovia zakladateľa Otto Anton a Gustav sa v otcovej dielni vyučili a po návrate z cudziny, kde získali skúsenosti u nemeckých organárov, rozhodli pokračovať v rozvoji továrne svojho otca. Postupne sa „Franz Rieger & Söhne“ stali jedným z najvýznamnejších staviteľov organov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Otec im zveril podnik v roku 1873, naďalej však so synmi spolupracoval až do svojej smrti v roku 1885.

V podniku s novým názvom Gebrüder Rieger začali v 1873 každý postavený nástroj číslovať od jednotky, odvtedy má každý postavený organ svoj vlastný opus. Bratia Otto a Gustav si po skúsenostiach v Nemecku uvedomili, že úspech spočíva v rozvoji, modernizácii a propagácii, a stávajúcou dielenskou výrobou už nedokážu konkurovať veľkým zahraničným staviteľom organov. Hneď nástroj opus číslo jeden bol odprezentovaný na medzinárodnej výstave vo Viedni, kde vzbudil pozitívny ohlas. Kľúčovou pre rozvoj podniku však bola medzinárodná výstava v Paríži v roku 1878, kde so svojimi dvoma reprezentačnými nástrojmi firma získala päť významných ocenení a svetové povedomie. Úspech na svetových výstavách priniesol čoskoro nárast objednávok nielen z domova, ale aj z blízkeho a vzdialenejšieho zahraničia. Množstvo objednávok z vtedajšieho Rakúsko – Uhorska, ale aj z územia súčasného Slovenska, viedlo k otvoreniu pobočky v Budapešti. Tá sa zameriavala na výrobu súčiastok a montáž nástrojov, neskôr sa v nej zhotovovali aj celé organy. Cisár František Jozef I. v roku 1880 vyznamenal Otta Riegra rytierskym rádom a prepožičal firme označenie „c. a k. dvorný dodávateľ“. Po smrti Otta a Gustava Riegera sa firmy ujíma Otto Rieger mladší. Firma v období rokov 1904 až 1913 postaví okolo 100 organov ročne a zažíva úspešné roky. Zlaté časy zbrzdila až 1. svetová vojna. Po predčasnej smrti O. Riegera ml. preberá továreň Jozef von Glatter-Götz, jeho spolužiak, ktorý sa po návrate z vojny vyučil organárstvu u Riegera. Závod od vdovy Anny Rieger odkúpil v roku 1924 a úspešne viedol do r. 1945, kedy musel územie Československa opustiť. V medzivojnovom období podnik zaznamenal ďalší nárast prevádzok a počtu zamestnancov.

Pre udržanie konkurencieschopnosti továreň Rieger sledovala a implementovala najnovšie trendy v stavbe organov a vyvíjala vlastné patentované riešenia. Vynález tzv. kombinačných registrov, ktorý si firma nechala patentovať v r. 1880 šetril materiál, priestor aj financie. Bol významný nielen technicky, ale aj obchodne – organ sa tým stáva dostupným aj pre menej solventných zákazníkov a firma zaznamenáva nárast počtu zákaziek. Továreň bola vo výrobe takmer úplne sebestačná, mala svoje vývojové pracovisko ako aj špecializované dielne na výrobu jednotlivých komponentov.

Do úspešného príbehu firmy zasiahla druhá svetová vojna, ktorá obmedzila výrobu nových organov, továreň musela byť preorientovaná na výrobu vojenského materiálu. Pobočka v Mocker-i bola zničená, tú budapeštiansku prevzala iná firma. Po odchode Jozefa von Glatter-Götza s rodinou a časťou nemecky hovoriacich zamestnancov do rakúskeho Schwarzachu bol podnik v Krnove znárodnený. V Schwarzachu si prenajali organárske dielne Antona Behmanna a trpezlivo pracovali na návrate na trh. Rieger Orgelbau sa po vojne pozviechala aj vďaka zásadným technickým vylepšeniam a inováciám, s ktorými aj naďalej v povojnových rokoch prichádzala. Organársky veľtrh v Dornbirne (Vorarlberg) v roku 1949 priniesol rozhodujúci zlom – nástroje Rieger Orgelbau zaujali významné osobnosti hudobného sveta, ako Paula Hindemitha alebo Herberta von Karajana. O nástroje od 4 do 21 registrov prejavili záujem v USA, nasledoval export do blízkeho Nemecka, neskôr Švajčiarska a nakoniec Rakúska. Podiel zaoceánskych organových stavieb Rieger kontinuálne narastal.

Organové stavby Rieger stojace za zmienku

Marek Cepko pripravil pre hostí prehľad tých najzaujímavejších organových stavieb, ktoré kedysi stáli, alebo sa zachovali dodnes na Slovensku a v zahraničí. Obsiahnuť všetky je v krátkosti nemožné, kto však má záujem dozvedieť sa viac, alebo nájsť informáciu o organe vo svojom rodnom kraji, nájde ich prehľad aj s odborným popisom na stránkach Hudobného centra.

Do roku 1918 Rieger produkoval organy primárne určené pre územie dnešného Slovenska. Nefungovali tu organárske dielne a na prosperujúcom území narastal dopyt. Spočiatku bol dopyt v oblastiach obývaných nemeckou menšinou, prvý nástroj postavený na Slovensku bol Rieger opus 9 v Banskej Belej (r. 1874), nasledoval opus 10 v Spišskej Teplici (r. 1875). Marek Cepko poznamenáva, že „Rieger staval od začiatku moderne, napr. kužeľkové vzdušnice, ktoré majú síce viac súčiastok, ale sú veľmi robustné a funkčne spoľahlivé“. Vôbec prvý trojmanuálový organ Rieger stál v pražskej bazilike na Smíchově, no v pôvodnej podobe sa nezachoval. „Rieger od začiatku staval aj tie najmenšie organy so širokými rozsahmi, čo bolo na tú dobu nadštandardné“ – doplnil Marek Cepko. Ďalší z prvých, dodnes zachovaných nástrojov opus 15 – dvojmanuálový, 18 registrový organ s pedálom, postavil Rieger pre rímskokatolícky kostol v Modre (r. 1875), a prezentoval ho vo svojom katalógu ako vzorový. V Novom evanjelickom kostole v Kežmarku sa do dnešných čias zachoval Rieger opus 434 (437) z roku 1894. Po zvukovej stránke ide o veľmi hodnotný, dvojmanuálový 30 registrový organ s pedálom. Ďalší vzorový, znalcami oceňovaný, katalógový organ firmy stál v evanjelickom kostole v Brezne. Tento štyridsať registrový nástroj sa v pôvodnej podobe nezachoval. V Nemeckom dome (Deutsches Haus) v Brne stála ďalšia technická rarita firmy Rieger – druhý najväčší organ na Morave so 48 registrami, na ktorom zaznela premiéra Chorálovej fantázie Maxa Regera. Tento významný objekt bol v roku 1944 zbombardovaný a z jeho slávnej minulosti sa tak nič nezachovalo.

V rímskokatolíckom chráme Sv. Martina v Spišskej Kapitule sa nachádzajú hneď tri organy Rieger z obdobia rokov 1889 – 1890. „Veľký dvojmanuálový 31-registrový nástroj s pedálom, mechanickou kužeľkou a barkerovou pákou má krásny dubový hrací stôl a je podobný organu v Olomouci“ – upresňuje Marek Cepko a dodáva, že organ sa zachoval v pôvodnom stave. „Je raritou, že v chráme stoja tri nástroje toho istého organára z jedného tvorivého obdobia“ a dodáva že, „menšie organy sú jednomanuálové, jeden 12-registrový organ s pedálom a mechanickou kužeľkou a ten maličký, vo Svätyni je bezpedálový.“

V komárňanskom rímskokatolíckom kostole sv. Ondreja sa nachádza ďalší nástroj stojaci za zmienku. Pôvodný organ Karla Buckowa z r. 1864 bol v roku 1898 prestavaný pod číslom Rieger opus 649. Nástroj je trojmanuálový 51-registrový s pedálom a mechanickou kužeľkou.

„Dali mu nový hrací stôl, vzdušnice, rozšírili ho. Na hracom stole už sú tlačítka, nie páky, ktoré sa používali na mechanické zapínanie pevných kombinácií, Tu už je použitý systém pneumatického ovládania mechanických spojov. Všetko sa dialo mechanicky, ale zapínanie bolo pomocou tlaku vzduchu“ – dodáva Marek Cepko.

Technické zaujímavosti

Mechanické organy sa začali prestavovať na pneumatické pre uľahčenie ich ovládania, čo súviselo to s nárastom osemstopových polôh: „pripojil sa pneumatický mechanizmus barkerovej páky: Stlačením jednej klávesy, jedného ventilu, sa aktivoval veľký miešok ktorý potiahol celú tú ťarchu tonovej traktúry a na organe sa hralo ľahko“ vysvetľuje Marek Cepko a zanietenie popisuje zložitú funkcionalitu ovládania jednotlivých častí organového nástroja.

Vynaliezavosť staviteľov organov podnietená konkurenčným zápasom bola nekončiaca. Kreativita pri ich stavbe spojila um množstva technických a umeleckých remesiel tak, aby čo najviac presvedčila investorov a ponúkla komfortnejšie a ľahšie ovládanie tohoto mohutného nástroja človekom. Vývoj napredoval a Marek Cepko popisuje patentované technické vychytávky a systémy organárov od Riegera, ako napríklad kombinačné registre a pokračuje: „Zjednodušovalo sa ovládanie na hracích stoloch – napríklad v katedrále v Olomouci boli tiahla po každej strane. Predstavte si že by ste hrali Regrovu fantáziu, kde potrebujete prejsť z fortissima do pianissima, no nejde to“- dodáva Marek Cepko a upresňuje: „Pneumatický systém umožňoval dynamickejšiu hru, čiže pneumatizovali registrovú traktúru, aby sa uľahčilo ovládanie.“

Prvý štvormanuál postavil Rieger v Zlatej sále hudobného spolku – Musikverein vo Viedni do pôvodnej skrine Friedricha Ladegasta pochádzajúcej z roku 1872. Oceňovaný organ bol 71 registrový, mal elektropneumatické traktúry a po viacerých prestavbách bol v r. 1969 nahradený nie príliš vydareným nástrojom firmy Walcker v štýle Orgelbewegung. Pre neopraviteľné škody bol tento organ nahradený v roku 2011 novým, 86 registrovým štvormanuálom, opätovne od firmy Rieger Orgelbau.

Za pozornosť stojí aj ďalší zaujímavý romantický organ od Riegerovcov, ktorý bol vystavaný na organovom oratóriu v bardejovskej rímskokatolíckej Bazilike minor Sv. Egídia v roku 1908. Ide o 32 registrový, dvojmanuálový nástroj s pneumatickou kužeľkou.

Cepko tiež odkazuje na už zaniknutý trojmanuálový nástroj s krásnou romantickou dispozíciou v chráme sv. K. Boromejského na Centrálnom cintoríne vo Viedni, ktorý bol 60-tych rokoch nešťastne prestavaný v štýle Orgelbewegung.

Započúvať sa do jedného z vrcholných nástrojov firmy Rieger a vôbec prvého päťmanuálového organa v rakúsko-uhorskej monarchii, môžeme v susednej Viedni. Doteraz zachovaný, reštaurovaný 116 registrový nástroj z roku 1913 umiestnený vo Veľkej sále viedenského Wiener Konzerthaus, nemá viditeľný prospekt (predné píšťaly). Organ je jednou z najvýznamnejších zvukových pamiatok z obdobia doznievajúceho romantizmu a nastupujúceho historizmu v stavbe organov. Viac informácií o tejto monumentálnej pamiatke sa dá získať aj na komentovanej prehliadke priamo vo Wiener Konzerthaus, alebo ich webovom sídle.

Organ, ktorý bol po stavebnej, technickej aj zvukovej stránke najbližšie k nášmu nástroju vo Veľkom kostole sa nachádzal vo viedenskom Simmeringu, bol 60 registrový a začal sa stavať ešte počas vojny. Nástroj sa nezachoval, v 60-tych rokoch bol prestavaný v štýle Orgelbewegung. „V dobovom dobrozdaní sa uvádza, že je spoľahlivý a má krásny zvuk“, dopĺňa Marek Cepko. Ďalší zo zaujímavých romantických organov Rieger ktorý stojí za zmienku, stál vo Veľkej sále salzburgského Mozartea, bol štvormanuálový a nezachoval sa. V roku 2010 ho nahradil organ Propter Homines firmy Hermann Eule, ktorý nie je historizujúcou kópiou, ale moderným nástrojom, pôvodná skriňa Rieger však zostala zachovaná.

Niekoľko dôležitých slov

Na záver je potrebné pripomenúť, že nástroj Rieger opus 2150, ktorý stojí vo Veľkom evanjelickom kostole predstavuje jeden z vrcholov neskoro romantického organárskeho umenia, ktoré zaniklo etablovaním sa princípov Orgelbewegung do organárstva v neskoršom období.

„Verím že aj týmto stretnutím sme verejnosti priblížili hodnotu a význačnosť tohoto nástroja a prispeli k rozširovaniu povedomia o organoch a organológii“, poznamenal prof. Michalko a poďakoval svojim kolegom za pútavé prezentovanie historických a odborných informácií týkajúce sa histórie, vývoja a súčasnosti dobových organov. „Nespochybniteľnou zásluhou doc. PhDr. Mariana Alojza Mayera sa náš organ zachoval v hrateľnom stave do dnešných čias, preto som rád, že sme sa spoločne stretli pri príležitosti stého výročia jeho stavby a práve tu si pripomenuli človeka, ktorého znalosti, cit pre organ, jeho stavbu a reštaurovanie nám bude tento nástroj vždy pripomínať“ – pripomenul prof. Michalko a dodal: „Som rád, že práve moji mladší kolegovia sú z generácie organistov a organárov, ktorá sa dokáže o nástroje nielen starať, ale aj kvalitne interpretovať nielen liturgickú, ale aj koncertnú hudbu, a svoje znalosti a skúsenosti ďalej odovzdáva svojou pedagogickou činnosťou generácii mladých konzervatoristov“ – uzavrel prof. Michalko.

K svojim kolegom sa na záver pripojil aj organista, organológ a pedagóg Peter Reiffers: „Podobné stretnutia odborníkov a širšej verejnosti sú veľmi cenné pre šírenie historického a hudobného odkazu týchto všestranných nástrojov a prinášajú poznanie ich hodnoty pre súčasnosť. Nie sú to muzeálne kusy, sú to živé nástroje, ktoré potrebujú náš aktívny prístup a aj takého stretnutia sú priestorom pre napĺňanie tohoto odkazu“. Hostí taktiež pozval na decembrové jubilejné defilé nastupujúcej generácie organistov, päťdesiaty ročník Prehliadky mladých slovenských organistov, ktorý sa uskutoční v Bratislave.

Zastavenie sa pri organe uzavrela pani zborová farárka Anna Polcková: „Verím, že organová liturgická hudba prehlbuje vnímanie a zvukové aj imaginatívne precítenie Služieb Božích a podporuje našu vzájomnú spolupatričnosť. Funkčný organ s tak vysokou historickou hodnotou máme vo Veľkom kostole aj vďaka prof. Michalkovi, ktorý už desiatky rokov vytvára podmienky pre to, aby nástroj mohol slúžiť svojmu účelu. Som presvedčená, že všetci, ktorí chodievate na Služby Božie alebo organové koncerty vnímate a viete oceniť majstrovstvo každého hudobného stvárnenia. Spomaľte a zastavte sa s nami pri organe aj nabudúce,“ dodala.

Podujatie je realizované kultúrno-komunitným centrom Staré Lýceum v spolupráci s partnerom NMŠ v rámci projektu CLT01006 „LYCEUM – Free Society Lab“ (Lýceum – Laboratórium otvorenej spoločnosti) financovaného z Grantov EHP a Nórska a štátneho rozpočtu Slovenskej Republiky (SR). Projekt realizuje Cirkevný zbor ECAV Bratislava Staré Mesto.

Referencie:

Zdroj: Nahrávka z diskusie 100 rokov organu RIEGER, uskutočnenej dňa 25. 1. 2024 v Starom lýceu.

(1) Konštitúcia o posvätnej liturgii – Sacrosanctum Concilium. In: Dokumenty Druhého vatikánskeho koncili I. Bratislava : Spolok sv. Vojtecha , 1969, s. 142., citované v Možnosti využitia protestantských chorálov v súčasnej liturgii na Slovensku, ZUZANA ZAHRADNÍKOVÁ, ADORAMUS TE 1/2010

http://www.velkykostol.sk/hudba/organy/

http://www.velkykostol.sk/hudba/cd-nosice/

https://www.rieger-orgelbau.com/en

https://organy.hc.sk/organar/1-rieger

www.hc.sk

https://www.organfest.sk/medzinarodny-organovy-festival-v-nitre/

https://www.ver.sk/produkt/1100001249/cd-ave-maria-et-alia-opera-musica-sacra

https://konvergencie.bandcamp.com/album/soli-deo-gloria

https://organy.hc.sk/organar/1-rieger

http://www.anatomie-varhan.cz/

https://www.gdo.de/fileadmin/gdo/pdfs/AO-1202-Funck.pdf

https://organindex.de/index.php?title=Freiburg_(Breisgau),_Albert-Ludwigs-Universit%C3%A4t_(Aula_%C2%B7_Praetorius-Orgel)