Intermediálne umenie s Starom lýceu

Umelec je vnímavá a citlivá duša vyjadrujúca svoje pozorovania, vnemy, vnútorné pocity a zranenia prostredníctvom či už abstraktných, alebo priamych náznakov zvyčajne zhmotnených v umeleckom diele. Samostatná výstava vizuálneho umelca Kristiána Németha (1983) Oratio pro futuris melioribus / Modlitba za lepšiu budúcnosť je prirodzeným pokračovaním intermediálneho smerovania v jeho tvorbe, ktorá balansujúc na hrane v rovine symbolov voľne prechádza od inštitucionálnej kritiky cez menšinovú sexualitu až k všeobecným námetom svojich diel reflektujúcim otázky dneška. „Vo svojej tvorbe sa opakovane vraciam najmä k reflexii a kritike cirkvi fungujúcej v podmienkach demokracie 21. storočia, mechanizmom a paradoxom, ktoré v nej fungujú, jej uzavretosti, nepriznaným hriechom tých, ktorí ju oficiálne reprezentujú a príkoriam tých, ktorých sa toto konanie dotýka“ – približuje autor.

Počas niekoľkých týždňov – v období od 8. decembra 2023 do posledného februárového dňa prestupného roka 2024, majú návštevníci Starého lýcea možnosť ponoriť sa do myšlienok umelca, ktorý sa im prihovára jedinečným, vzájomne komunikujúcim súborom parciálnych artefaktov tvoriacich komplexné multimediálne dielo – svojou Modlitbou za lepšiu budúcnosť – Oratio pro futuris melioribus. Reinštalácia tohoto výstavného projektu, ktorý bol pôvodne realizovaný v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa (2023), je vlastne kompilátom modernosti súčasnej doby a minulosti, umocnená analogickým motívom spájajúcim prierezovú selekciu Némethových charakteristických diel so skicami Miloša Alexandra Bazovského (1899 – 1968) a Ladislava Mednyánszkeho (1852 –1919) zo zbierok liptovskej galérie. Umeleckým vyjadrením zahalená, spoločensky senzitívna téma vzťahu sexuálnych menšín a katolíckej cirkvi je snahou o prebudenie vnímavosti väčšinovej spoločnosti a naladenie sa na pocity „tých iných“ bez toho, aby skĺzla do patetickej povrchnosti.

„Nie tak dávne udalosti na Slovensku, dvojitá vražda na Zámockej ma prinútili vytriezvieť a vnímať skutočnú realitu okolo nás, mimo našej bubliny. Slovensko je silne katolícka krajina, kde medzi občanmi prevláda homofóbia, veľká časť politikov a političiek ale aj cirkevní predstavitelia vnímajú LGBTI+ ľudí ako menejcenných, chorých, zdegradovaných. Táto rétorika sa udomácnila na pracoviskách, sociálnych sieťach, v uliciach, kostoloch, rodinách. Výsledok je smrť Matúša a Juraja“ – približuje Kristián.

Súbor priestorových objektov, videa, veľkoplošných fotografií vyjadrujúci telesnosť, sexualitu, mocenskú nadradenosť, podriaďovanie a ohýbanie sa, je podčiarknutý pohybovou perfomanciou Martina Talagu, ktorá sa neustále vinie dejovou linkou inštalácie a nenásilne tak nabáda k premýšľaniu a hlbšiemu pochopeniu komplexu diel. Autor pre umocnenie vyznenia motívu diela využíva stávajúce prvky priestoru – umiestnenie diel tak vzájomne odkazuje na symboliku a vyznenie idey aj medzi interiérom a exteriérom evanjelickej štvrte. Akcentuje tak zamrežované okná z ktorých niektoré pre pocit intimity symbolicky prekryje nepriehľadnou fóliou, ohnuté stropné svietidlá, ktoré dotvára ohnutou stenou v tvare L, predeľujúcou priestor. Ohyb – symbol, ktorý asociuje podriadenosť a prispôsobenie sa nachádzame vo väčšine parciálnych artefaktov tohoto komplexného diela.

Telesnosť a sexualita je vyjadrená v ústredných dielach výstavy; veľkoplošná fototapeta „Separácia dôvery“ (2018) vyobrazuje ľudskú ruku kde prsty spája nešpecifikovateľná tekutina. Ostáva na predstavivosti diváka, aké asociácie v ňom toto stvárnenie vyvolá. Jemný posun od telesnosti a sexuality smerom k cirkvi je badateľný v diele „V mene“ (2016), zobrazujúcom chlapčensky pôsobiace polonahé telo pokorne kľačiace pred bielou stenou vzbudzujúce otázky: Modlí sa? Pyká? Prosí? Alebo ide o sexuálnu praktiku?! Kľačanie sa opakuje aj v kresbe od Mednyánského – kľacajúci kňaz za ktorým vzdialene stojí silueta nahého muža opäť otvára okno imaginácie návštevníka. Samotné kľačanie je opäť ohyb, tentoraz kolien, je to tvar „L“ vinúci sa celou expozíciou, a opakujúci sa tak v deformovaných sviečkach, ako aj v sadrokartónovom statickom nosnom prvku expozície okolo ktorého sa ovíja pomaly, po špičkách držiac sa hornej hrany steny performer.

Telesné pohybové pózy Martina Talagu inšpirované skicami Mednyánského so sexuálnym nádychom sú zvečnené v minimalistickom, staticko-dynamickom fotografickom diele Jakuba Gulyása, ktoré dokumentuje Martinovu performanciu podnietenú Mednyánského figurálnou skicou nahého, vlastné telo si objímajúceho muža. Ilustratívnu skladačku cirkevného prostredia podtrhujú inkorporované subtílne štylizované krajinárske skice s dominanciou svätostánkov najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenskej maliarskej moderny 20-teho storočia Miloša A. Bazovského.

Diela zo zbierok liptovskej galérie s motívmi oddychujúcich mužských tiel vyberá Németh inštinktívne a pri pohľade na ne nachádza prepojenie myšlienky aj ústredného motívu s jeho vlastnou tvorbou. Tak prichádza k jedinečnej syntéze s tvorbou nežijúcich autorov a preneseniu ich odkazu do súčasnosti. Umiestnenie starých kresieb vedľa farebných veľkoplošných fotografií Jakuba Gulyása a Mareka Wurfla, na ktorých fotografi zhmotnili autorov námet – fragmenty pohybového vystúpenia a symbolizujúceho kľačania anonymizovaných mužov – vytvárajú kontrastnú, ale paradoxne do seba zapadajúcu a vzájomne sa dopĺňajúcu kompozíciu. Németh je konceptuálny umelec, tvorí zrodom idey, námetu, motívu, zvažuje a priraďuje najreprezentatívnejšiu formu jej stvárnenia a práve sloboda, ktorú ponúka multimediálny prístup v umení mu umožňuje voľne siahnuť po akýchkoľvek médiách a vhodne ich použiť, či už je to fotografia, video, inštalácia alebo pohybové stvárnenie motívu.

Je prirodzené, že umelec sa inšpiruje a zaoberá témami, ktoré sú mu blízke a osobne sa ho dotýkajú. Emocionálny prežitok umelcovej matky a tety v súvislosti s cirkvou a neskôr aj jeho sexuálnou orientáciou vzbudil v autorovi potrebu vyjadriť svoje pocity, bolesť a sklamanie a opatrne otvoriť tabuizované témy. Jeho prvou autorskou prácou, ktorá sa stala kontroverzným, ale aj oceňovaným dielom je videoart „Mreža“ (2019). Diktafónový záznam zo spovednice šamorínskeho katolíckeho kostola dokreslený vizuálne nesmierne silným ilustračným videom sprevádzajú zvuky v kostole prebiehajúcej omše a liturgických piesní. Vo videu je počas začiatku spovede jasne viditeľný žiariaci oltárny kríž, ktorého jas s postupujúcou spoveďou slabne a vzďaľuje sa. Duchovné obnaženie sa a priznanie autora k životu v homosexuálnom zväzku posúva kríž do stratena a do popredia jasne vystupujú drevené mreže, ktoré nadobúdajú čoraz jasnejšie kontúry až kým sú jasne viditeľné a kríž sa stráca v hĺbke kostola. „Pokiaľ oľutujem a opustím môj doterajší hriešny život a budem žiť podľa cirkvi, podľa pravidiel cirkvi, mohol by som dostať rozhrešenie – ale Vy ste takto neprišli – vraví mi kňaz“, popisuje svoju skúsenosť autor. „Táto práca bola v roku 2014 predstavená na Bienále mladého umenia v Moskve a pokiaľ by boli vedeli vopred, aké dielo bude odprezentované, minister kultúry ho zakáže“, dodáva Németh. Práca bola mnohokrát cenzurovaná a vďaka provokujúcej kontroverzii aj mediálne známa. Konferencia biskupov oznámila exkomunikáciu Németha z cirkvi oficiálnym verejným stanoviskom.

„Zložitosť témy sa pokúšam bez jej ideového zjednodušovania reflektovať formálne, výrazovo a ideovo v koncíznych, úsporných a subtílnych vyjadreniach. Znepokojivé výpovede zbavujem vyhrotenej expresivity a vytváram priestor na dialóg bez hnevu a túžby pokoriť súpera, dialóg, založený na citlivom, no kritickom vnímaní reflektovaných fenoménov“ – dodáva autor.

V priestorovej inštalácii Deformácia III. (2016) rozmiestnil autor objekty symbolizujúce moc cirkvi s deformovanými, podstavce obtekajúcimi kostolnými sviecami pripomínajúcimi sakrálnu architektúru v Bazovského romantizujúcich skiciach. Dielo je metaforou vplyvu cirkvi na spoločnosť a jedincov, ktorí sa častokrát dogmaticky prispôsobujú kánonu cirkevnej moci.

Odtrhnutá hlava ľalie

Na nízkej platforme pripomínajúcej oddychovú zónu sú umiestnené ďalšie Mednyanského skice, ktorý bol priznaným homosexuálom a jeho fascinácia mužským telom je neprehliadnuteľne zreteľná. Tu Kristián vyberal figurálne skice mužov zachytených v ležiacej alebo sediacej pozícii. Popri tom sa výstavou naďalej ako dejová linka vinie pohybové stvárnenie Martina Talagu v tentoraz kľačiacej, zvíjajúcej sa pozícii a neskôr plaziaceho sa pod expozičnú platformu.

Posledným výstavným gestom je minimalistický pamätník na parapete zamrežovaného, mliečnou fóliou prekrytého okna odkazujúci na vraždu Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča v podobe inštalácie prezentujúcej odrezané hlavy ľalií ako zneucteného kresťanského symbolu čistoty a nevinnosti. Ide o procesuálne umenie, pri otvorení výstavy boli ľalie čerstvé a postupne vysychali… Martin Talaga berie hlavičku ľalie a kladie ju na nízku platformu k Mednyánského skiciam. „Keď odtrhneme hlavu symbolu nevinnosti – ľalie, tá umiera, tak ako ich životy“, zamýšľa sa autor. Mreže na oknách sa opäť opakujú, performer z priestoru uniká…

„Kristián Németh sa prihovára umením. Prihovára sa aj sám sebe, prihovára sa divákovi a azda sa prihovára aj bohu. Sústredene, presne. Umožňuje nám osamieť s umením, hľadať význam, ponoriť sa do umenia, naladiť sa – ale prežiť katarziu, to všetko nám ponúka“ – dodáva Alexandra Kusá, historička umenia SNG.

Komentovanú prehliadku si môžete pozrieť aj na tomto odkaze: https://www.youtube.com/watch?v=JL3pteBkEdA

Kristián Németh (1983, Dunajská streda) žije a pracuje v Bruseli a v Bratislave. Študoval na Katedre intermédií v Ateliéri IN Ilony Németh, kde dokončil doktorandské štúdium v Ateliéri vvv pod vedením Martina Piačeka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2015 bol víťazom hlavnej ceny ESSL Art Award, o rok neskôr sa stal finalistom talianskej ceny Art Laguna, v roku 2020 bol jedným z finalistov Ceny Oskára Čepana a v roku 2022 sa stal laureátom ceny Nadácie Novum. Samostatne vystavoval v inštitúciách ako Artivist Lab, Praha (2022), Station Gallery, Bratislava (2022), Fait Gallery Preview, Brno (2021), At Home Gallery, Šamorín (2021, 2019, 2017, 2015), Schemnitz Gallery, Banská Štiavnica (2019), Nitrianska galéria (2017), Šopa Gallery, Košice (2017), HotDock Gallery, Bratislava (2016) či SODA Gallery, Bratislava (2010) a bol súčasťou skupinových výstav v galériách Kunsthalle Bratislava, Mauve, Viedeň, SODA Gallery, Bratislava, Galéria Jána Koniarka, NTK Praha, Essl Museum, Klosternueburg, Museum of Moscow, SNG, Bratislava či Contemporary Art Center of Thessaloniki.

Podujatie je realizované kultúrno-komunitným centrom Staré Lýceum v spolupráci s partnerom NMŠ v rámci projektu CLT01006 „LYCEUM – Free Society Lab“ (Lýceum – Laboratórium otvorenej spoločnosti) financovaného z Grantov EHP a Nórska a štátneho rozpočtu Slovenskej Republiky (SR). Projekt realizuje Cirkevný zbor ECAV Bratislava Staré Mesto.

Zdroje:

Vernisáž a Finisáž výstavy Oratio pro futuris melioribus / Modlitba za lepšiu budúcnosť v Starom lýceu

Text k výstave: Alexandra Kusá, historička umenia Slovenská národná galéria

Text k výstave: Michal Stolárik, kurátor výstavy

https://www.works.io/kristian-nemeth/texts

https://stolarik.info/writings-1

https://www.youtube.com/watch?v=gUlisPxXhIw

https://www.youtube.com/watch?v=r28IKurg1oo

https://duhovyrok.sk/qys/kristian-nemeth-pre-videoart-mreze-ma-exkomunikovali-z-cirkvi/